"Three great forces rule the world: stupidity, fear and greed.”
~ Albert Einstein
And we also lived by Marta Chamillová’s fierce folkloric dictum: “Fitting in is death. Remember that. You want to stand apart from your peers. Always."
Tatranka Subor
Detský súbor Tatranka založila Marta Chamillová v roku 1963, do Vrbova prišla ako učiteľka slovenčiny so skúsenosťami s vedením folklórneho súboru v jej predchádzajúcom pôsobisku, v Sabinove.
Tatranka, Vrbov _ Bedeme še grač
Slovakgirl by Karol Plicka; she almost looks like she could be a 1970s hippie teen dressed in peasant-style clothes 🤭 Tatranka Subor - Mantra of Marta Chamillova
Repertoár Tatranky pozostával z pôvodných goralských detských hier a tancov na základe zberateľskej práce. Námety získavala s magnetofónom po okolitých dedinách a nahrávacie zariadenie zverovala aj mladým súboristom, chodili po domoch a sami nahrávali piesne, porekadlá i spomienky, ktoré potom vedúca pretavila do javiskovej podoby.
Deti navštevovali a zaznamenávali tradície starších členov svojich rodín, susedov či známych, ale aj iných potenciálnych informátorov.
Royal Reims HENNEQUIN
„Vedľa nás v Kežmarku bývali chlapi z Poľska, ktorí robili na OSP (Okresný stavebný podnik, pozn. red.). Vedúca mi dala kazeťák a fľašu vodky, aby som za nimi zašla. Mala som asi dvanásť rokov, zo začiatku im bolo smiešne, čo to ja taká malá chcem. Ale keď som vytiahla tú vodku, veruže mi zaspievali: Hej, džifce z Javořiny, hej, chlopiec na doline,“ hovorí Janka Tomalová (rod. Bajusová), ktorá bola súčasťou súboru v rokoch 1975 až 1978.
Bývalí členovia, ktorých sme oslovili, si na Martu Chamillovú spomínajú ako na „sekeru“. Bola veľmi prísna, na skúškach vyžadovala viac než stopercentnú disciplínu, vedela „drviť slovom“ a v časoch zhruba pred päťdesiatimi rokmi nebolo výnimkou ani „zaucho“.
Zároveň sa zhodujú, že ak by taká nebola, ani Tatranka by nedosahovala niekdajšej kvality. Vzostup prišiel veľmi rýchlo.
V roku 1963 sa súbor sformoval, o rok žal úspechy na festivale v Strážnici, rok na to vystupoval na novoročných slávnostiach na Pražskom hrade a v júni 1965 sa už začala séria víťazstiev na prehliadke detských súborov v Trenčíne.
Pre folkloristov z Vrbova sa stalo automatickým, že na prehliadkach vyhrávali prvé miesta a cestovali po Európe.
Pod dohľadom učiteľky a s jej pomocou šili súboristi, deti z Vrbova, Žakoviec, Vlkovej, Abrahámoviec či Ľubice a ich rodičia goralské kroje a vyrábali i pomôcky do hier a tancov.
Okrem toho, že každý zodpovedal za vlastný kroj a jeho špičkový stav, na všetko v súbore existoval systém. Pred každým vystúpením dostali speváci a tanečníci vypiť detskú výživu, čo bola starosť niekorého z členov, podobne ako aj nachystať pomôcky na javisko – a pri detskej zábudlivosti si táto „pozícia“ neraz vyžadovala aj operatívu v podobe akútneho riešenia.
Ďalšia z bývalých členiek, Mária Koľová (rod. Schmögnerová), si spomína na systém zbierania sa na skúšku.
Vedúca určila člena, ktorý vyrazil po druhého, spolu šli po ďalšieho, a tak priberali deti naprieč dedinou, aby sa na nikoho nezabudlo. Krojové súčiastky, látky, plné krabice detských výživ, všetko išlo podľa niekdajšej zástupkyne ZDŠ Vrbov Eleny Schmögnerovej z platu Marty Chamillovej.
Po štrnástich rokoch tvorivej práce odišla v júni 1977 vedúca do dôchodku. Jej miesto zaujali odchovankyne Marta Bednárová a Anna Gurgoľová, ktoré celkom „neosireli“, Marta Chamillová s činnosťou ešte pomáhala.
V roku 2000 dala po kríze Tatranke šancu ešte aj Lujza Šoltésová, súbor však dnes už nefunguje.
(zdroj: Jana Tomalová, 2022, Časopis Tatry, číslo: 5)
